Zabiť a žiť

20. listopadu 2010 v 0:49 | sorafay |  Jednorázovky
   "Vidíš, aké je to jednoduché umrieť? Len luskneš prstom a život je preč. Preč. Vyriešiš tým problém, ktorý ťa trápi. Nepočúvaj tie reči ľudí, ktorí ti tvrdia, že brať niekomu život len tak je kruté a neľudské.  
   Práve naopak. Je neľudské trápiť sa, alebo nechávať trápiť iných, keď sa to dá zvládnuť rýchlo a bezpečne."
   "Ale..." Ozval sa slabý hlások, ktorý hneď zmĺkol.
   "Bojíš sa následkov? Výčitiek svedomia? Alebo toho, že ti na to niekto príde a čo sa potom stane? Ako ťa budú brať ľudia? Ale no tak. Vezmi si takého shinobiho. Ten zabíja na rozkaz. Každý ho berie ako zbraň, ktorú využije vtedy, keď to potrebuje. Tak čo je na tom zabíjať, keď to potrebuješ ty?"
 

Linn Hyuuga - 29. časť – Konečné stretnutie

20. listopadu 2010 v 0:48 | sorafay |  Linn Hyuuga
Pohľady všetkých zaleteli hore, odkiaľ začuli známy hlas.
   Nad hlavami sa im vznášala veľká piesková guľa, ktorá pomaly klesala a zmenšovala sa. Až z nej neostalo nič a oni v rozvírenom prachu zbadali všetkých Kage.
   "To by musel byť iný výbuch, aby nám to čo i len ublížilo," zachechtal sa Raikage, načo vôkol neho vypuklo všeobecné nadšenie.
   "Stačí," ozvala sa Tsunade. "Nepriateľ je tu, takže sa okamžite všetci zoskupte do útvarov!"

   Onedlho bol každý shinobi na svojom mieste. Každý netrpezlivo čakal na začiatok bitky. Či muž, či žena, všetci sa chveli. Ale nie od strachu. Vo vzduchu bolo cítiť vzrušenie, odhodlanie, ale niesla sa ním aj nenávisť.

Posadnutosť

20. listopadu 2010 v 0:38 | sorafay |  Jednorázovky
   Tam je! Och, kami-sama, aký je len krásny. Tie jeho nádherné hnedé vlasy, ktoré sa tak lesknú v zapadajúcom slnku. Hľadí do neba a nestará sa o nič. Ležérny ako vždy. Ktovie, nad čím tak premýšľa.

   Možno o nás dvoch. Áno, áno, určite! Vedela som, že na nás neprestane myslieť, na to sa až príliš milujeme. Z úst dievčaťa vyšiel tichý smiech. Mala by som ísť za ním, lenže... To ten jeho pes. Prečo ma nemá rád?! Zakaždým po mne vrčí! Pes, pes, pes...
   Smiech prešiel na tiché syčanie.

   Akamaru zdvihol hlavu a pozrel jej smerom. Nos sa mu pohol. Zacítil ma! Videla, ako štekol smerom k pánovi, ktorý sa v tom okamihu zdvihol zo zeme. Vediac, že nemá význam sa ďalej schovávať, vyšla.
 


Linn Hyuuga - 28. časť – Vojna

20. listopadu 2010 v 0:36 | sorafay |  Linn Hyuuga
"Dovoľte, aby som vám predstavila Linn Hyuugu," Piata mávla rukou a spoza tieňa vystúpila mladá žena. "Ona vám objasní celú situáciu."
   Linn predstúpila pred nich a pohľad jej preletel zo strany na stranu. Videla na očiach Kazegakeho letmý úsmev, ktorý sa v mžiku stratil. Mizukage a Tsuchikage mali tváre tvrdé ako kameň. Zato Raikage vyzeral, ako keby mal každú chvíľku vybuchnúť.

Zúfalstvo - יאוש

20. listopadu 2010 v 0:32 | sorafay |  Jednorázovky
Bežím. Utekám a neviem kam. Cítim len, že sa nesmiem zastaviť. Neviem, kde som, kto som, s kým som bola, čo som robila.
  
   Zakopnem a padám na zem. Telom mi preletí bolesť, ale z úst nevyjde ani hlások. Ležím na zemi a nevládzem vstať.
   A v tom začína pršať. Nie je to jemný dážď, ktorý by pohladil moju rozorvanú dušu. Spustil sa lejak, pred ktorým každý uteká domov. Ešte aj zvieratá nahnali pod strechy a zavreli. Len blázni by ostávali v takomto nečase vonku. Oni a..ja.

Predsudky - דעות קדומות

20. listopadu 2010 v 0:29 | sorafay |  Jednorázovky
"Heeeej, sakra! Dávaj pozor!" Uskočila som pred dvomi letiacimi strelami. Tie však zastali meter za mnou a ja som spoznala, kto je to...
   "Inuzuka! Už zase!" Mala som sto chutí po ňom šmariť kunai, prinajlepšom. On sa však na mňa len zaškeril.
   "Pardon, madam. Cvičili sme s Akamarom a mysleli sme si, že tu nik nie je." Snažil sa tváriť ospravedlňujúco, ale nešlo mu to.
   Zamračila som sa. "Dnes to bolo naposledy, je ti to jasné? Inak ti už ani Kurenai nepomôže," dodala som sladko a on zbledol.
   "H-hai, Mitarashi-sama," a v sekunde boli obaja preč.

Linn Hyuuga - 27. časť – Stretnutie

3. července 2010 v 19:28 | sorafay |  Linn Hyuuga
"Sadni si," povedal jej Kakashi a potisol ju k stoličke. Sám si kvokol vedľa nej a držiac ju za ruky neustále premýšľaj, čo urobia.
   "Kto je on?" Ozval sa Pein od dverí.
   Linn mierne nadvihla hlavu. "Tvoj bývalý podriadený, Uchiha..." Videla, ako sa v jeho očiach niečo mihlo a znovu stratilo a len jej mykol hlavou.
   "Má toľko životov ako mačka, vždy sa vedel zo všetkého dostať." Pozrel na nich a otočil sa. "Pôjdem za Kogarim, neustále sa snaží vplížiť sa k nášmu hosťovi." Už vychádzal, keď sa ešte na pol hlavy obrátil: "Skoro som zabudol, prebral sa," a odišiel.

Je to skutočné - 05. časť – Konečne realita?

1. července 2010 v 10:52 | sorafay |  Je to skutočné?
Otvoril oči a... Nič nevidel. Všade okolo bola len hustá tma. Potom ucítil, že má niečo na tvári. Pomaly habkal rukou, až kým nenašiel, čo hľadal a odkryl si tvár.

   Jasné svetlo ho oslepilo. Bol znovu v tej zvláštnej miestnosti. Rýchlo sa pozrel na seba. Nemal žiadne rany, ale z tela a do tela mu viedlo veľké množstvo všelijakých hadičiek, jedny do neho niečo pumpovali, iné zase odsávali.

   Posadil sa a začal ich zo seba stŕhať. Keď bol konečne voľný, zošuchol nohy z ležadla a postavil sa. V tej sekunde sa mu zatmelo pred očami a padol na zem. Len rukou sa chytil okraja postele, aby sa ako tak zastavil.

Okno do sveta

10. června 2010 v 9:47 | sorafay |  Jednorázovky
"Raz... Dva..tri... Štyri... Päť." Popod okno prešla žena s dvomi hašteriacimi sa deťmi.
   Počul, ako im nadáva a vyhráža sa bitkou od ich otca.

   Znudene si vzdychol. Každý deň to isté. Rovnakí ľudia, tie isté deje, veci. Nebavilo ho sa na to jednostaj dívať, ale zároveň vedel, že nemá inú možnosť.

   To jedno hrubé, mierne špinavé sklo, zvonku zamrežované, bolo jeho jediným spojením so svetom.

   Unavovalo ho dívať sa von a vedieť, že sa tam už nikdy nedostane.
   Ale nechcel sa toho ani vzdať. Radšej mať aj to málo, než vôbec nič.

Vločka - 5. časť - Poznanie

7. června 2010 v 14:01 | sorafay |  Vločka - spoluautorská
 Hľadel do neba a premýšľal, aký by bol jeho život iný, keby sa nestal shinobim. Či by vôbec bol schopný žiť inak, než takto.
   Mať ženu, deti, netrápiť sa nad tým, či ho na nejakej misii zabijú, či zabije on niekoho. Nemyslieť na nepriateľov Konohy...

   Pohľad mu padol na ňu. Miu. To meno... Ďalší kus skladačky  k nej a predsa od zloženia celého obrázku bol ešte ďaleko. Tisíce malých kúskov a on je niekde na začiatku. 
   Chce ísť vôbec ďalej? Usmial sa. Nevediac prečo, ale chce. Zaujímala ho, priťahovala, lákala ako lačnú zver potrava, potreboval sa o nej dozvedieť viac.

Kam dál