Naruto, náčelník Apačov - 2. časť

23. března 2008 v 20:08 | sorafay |  Naruto, náčelník Apačov
Všetci piati vošli do stanu a posadili sa. Naruta sa čoraz viac zmocňoval hnev. "Príde si sem len tak po desiatich rokoch ako keby sa nechumelilo. Čo si o sebe myslí? A ja som sa o ňu tak bál." Narutove myšlienky prenikali na jeho tvár. Trochu mu na čele vystúpili vrásky.
"Tak, už mi konečne povieš, kde si celé tie roky bola?" Na jeho hlase nebolo nič poznať.

"No, ehm, vieš, toho je naozaj veľa." Hinata nevedela, odkiaľ má začať.
"NO, mohla by si začať od tvojho únosu, nie?" Už bolo cítiť trochu jeho podráždenie.
"No, tak ako vieš, uniesli ma. Nevedeli, kto som, mysleli si, že ma niekde predajú ako indiánsku otrokyňu. Bolo ich desať a boli naozaj hrozní. Prvé dni u v ich tábore som skoro neprežila. Dali mi na krk kovový obojok a pripevnili ma na reťaz. Musela som ich obsluhovať." V očiach sa jej zaleskli slzy. "Bola som pre nich nič, možno ešte menej ako to. Robila som tam všetko, prala, varila, starala sa im o zbrane, pomáhala im pri kúpaní, starala som sa o ich kone. Jedla som to, čo mi hodili zo stola. Len jeden z nich bol ku mne celkom milý. Starý Nickie. Bol to celkom dobrák a vôbec som nechápala, čo s nimi robí. Takto to išlo dva roky. Potom sa však niečo zmenilo. Ja. Ako si iste pamätáš Naruto, vyzerala som vždy viac ako chlapec než ako dievča. Lenže potom som sa zmenila. Dospela som. A ich vodca si to všimol ako prvý. Jedného večera, keď mal v sebe tak fľašu whisky, prišiel ku mne do izby, pritiahol si ma za reťaz a začal ma ohmatávať a bozkávať."
"Čože? Dočerta, že som tam nebol!" V Narutovi vrela krv.
Hinata sa pousmiala a pokračovala: "Po prvom šoku som sa začala brániť. Ale on ma len tresol pesťou a ja som odletela k stene. Z úst mi tiekla krv. Jeho to očividne bavilo. Vytiahol nôž a pomaly sa blížil ku mne. Ja som sa nemohla ani pohnúť, pretože som bola v rohu izby a on mi stále držal reťaz. Keď bol na krok odo mňa, vyskočila som a využila moment prekvapenie, vytrhla som mu nôž a zabodla do neho. Nanešťastie sa trochu uhol a nôž sa mu zapichol do pleca. Vtedy nahodil vražedný pohľad a ja som vedela, že ma zabije. Natiahol ruky a začal ma škrtiť. Zrazu mu na hlave pristála fľaša a on sa pomaly zosúval na zem. Za ním stál Nickie. Chytil ma za ruku, uvoľnil obojok a obaja sme vybehli ku koňom. Nasadli sme a ušli."
"Prečo si neprišla sem?" Naruto to stále nechápal.
"Vieš Nickie si potreboval niečo zariadiť a ja som mu bola vďačná za záchranu života, takže som išla s ním. A bola som rada. Bol to skvelý človek."
"Bol?" Opatrne sa spýtal on.
"Áno, vieš s Nickiem sme hľadali členov jeho rodiny. Trvalo nám to niekoľko rokov, ale našli sme ich. Jedného z nich vidíš tu. Sakura je Nickieova dcéra. Bohužiaľ, onedlho po tom, nás našla jeho stará banda. Jeho ženu mučili a zabili priamo pred ním. Nickieho zbičovali a nechali vykrvácať. My dve sme tam vtedy neboli, keď sme sa vrátil o niekoľko hodín, Nickiemu sa už nedalo pomôcť. Povedal nám aspoň, kto to bol. Odvtedy ich prenasledujeme a zabíjame. Už nám ostávajú len traja." Odvrátila sa od neho. "Vieš, nechcela som sem prísť, kým ich všetkých nezabijeme. Ale okolnosti sa zmenili. Ich vodca je tu. Preto sme aj prišli."
"On je tu? A to vravíš len tak?" Naruto vyskočil.
"Neukvapuj sa. Na neho treba dobrý plán. Je totiž hrozne prefíkaný. Už som ho párkrát mala, ale vždy sa mu nejako podarilo ubziknúť." Hinata sa smutne pozrela na Sakuru. "Jeho čaká horší trest, než tých ostatných. Pretože on môže za všetko."
Naruto na ňu mlčky hľadel. V tvári mala tvrdý pohľad. Toto už nebola Hinata, ktorú poznal. To hravé, milé dievča. Toto bola nová, neznáma žena, ktorá ho veľmi lákala.
"Ako myslíš, že je tu?" Nejako mu to stále nedochádzalo.
"Jeho banda je už oveľa početnejšie. Majú tak päťdesiat členov a všetko sú to vrahovia bez kúska citu. Kadiaľ prejdú, ostane len spúšť a smrť." Jej hlas znel veľmi smutne.
"Ako sa volá?" Vyzeral, ako keby chcel vybehnúť von, nájsť toho muža a zabiť ho na mieste.
"Jeho meno je Peinen Mekisa." Ozvala sa Sakura.
Narutom aj Sasukem trhlo.
"Poznáte ho?" Sakura vyskočila na nohy.
"Z počutia. Prednedávnom prišiel do mesta a chce uzavrieť mier medzi domorodcami a prišelcami. Medzitým začal v meste stavať niekoľko podnikov. Všetci ho považujú za príjemného človeka." Sasuke premýšľal, či to nie je len zhoda mien.
"Takže je v meste. Tak tam môžeme hneď ísť." Sakura už chcela vybehnúť von, keď ju Hinata chytila za ruku. "Nikam nejdeme. Najprv si musíme byť isté, že je to on a potrebujeme dôkazy. Keď je tu taký populárny a my by sme ho zabili, všetci by išli po nás. Potrebujeme plán. Nesmieme sa náhliť."
"Ja vám pomôžem." Naruto vyšiel von, vydal nejaké príkazy a zase sa vrátil. "Poslal som špeha, či je Peinen teraz v meste. Hm, a odkiaľ sa poznáte so Sasukem Uchihom?" Napadlo ho zrazu.
"No, ešte keď sme s Nickiem hľadali jeho rodinu, tak som ho stretla prvýkrát. Boli sme v zajatí Cherookeov, hrozilo nám, že nás umučia na kolách, už ani neviem prečo." Hinata zvraštila čelo.
"Nebolo to preto, lebo si porazila v boji náčelníka?" Uškrnul sa Sasuke.
"Aha, naozaj." Usmiala sa ona. "Takže Sasuke a pár jeho priateľov sa tam objavilo a zaútočilo na nich. V tej trme-vrme sme sa vyslobodili, vzali si naše kone a spoločne sme odišli. Kus cesty sme išli spolu a po čase sa naše cesty znovu a znovu krížili. Po čase sa spoznal aj so Sakurou, aj keď dosť nešťastnou náhodou. Teda, boli sme na jednej pochôdzke, keď sa objavil Sasuke, Sakura ho nepoznala, takže na neho zaútočila a Sasuke sa prebral až po pár dňoch." A spoločne so Sakurou sa začali smiať.
"Ale, sľúbili ste mi, že o tomto už nebudete hovoriť. Je to dosť ponižujúce, byť tak ľahko a neočakávane porazený takým krehkým stvorením." Sasuke vystrúhal smutný výraz.
"Eh, tak krehké." Poď von a ja ti ukážem, kto je krehký." Sakura sa na neho mračila.
Naruto trochu posmutnel, keď zbadal, akí sú dobrí priatelia, ale potom sa mu tvár rozjasnila. Prečo by mal smútiť. Mal by byť predsa rád, že je Hinata šťastná, po tom všetok, čo prežila.
"Naruto," dnu sa strčila nejaká hlava, "prišiel špeh."
"Nech ide dnu." Bolo cítiť, ako všetci horia nedočkavosťou.
"Vošiel mladý muž. "Ten Mekisa je v meste. Je tam aj veľa jeho ľudí. Chceli ste aj jeho opis. Všimol som si, že má na pravej strane tváre dlhú jazvu. Viac som toho ale nevidel."
"Ďakujeme, môžeš ísť."
"Tak čo, je to on?" Opýtal sa ich Naruto.
"Áno, tá jazva ho prezradila. Tú som mu tam spravila pri našom poslednom stretnutí." Hinatin pohľad stvrdol, "Peinen Mekisa, teš sa, teraz nám už neunikneš!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama