Červen 2008

Nerozlučiteľní

27. června 2008 v 10:49 | sorafay |  Jednorázovky
Pozerala sa na tie nádherné oči, ktoré ju fascinovali už odmalička. Stále tomu neverím. Je topravda? Nesníva sa mi to? Padol jej pohľad dole, na ich spojené ruky a usmiala sa. Je to skutočné. On je naozaj môj manžel. Konečne.
Hľadel, ako jej pozdĺž tváre padajú pramienky vlasov. Všimol si aj pár neposlušných vláskov, ktoré si robili čo chcú. Pousmial sa a zdvihol ruku. Chytil ju za vlasy, cítil ich hebkosť, a jemne ich uhladil. Stalo sa to. Pozrel jej do tváre. Je taká krásna. Taká hypnotizujúca. A je moja. Moja žena.

Linn Hyuuga - 17. časť - Skúška jouninov

25. června 2008 v 6:35 | sorafay |  Linn Hyuuga
"Konečne môžem začať s tréningom," vydýchla si uľahčene, keď stála pred nemocnicou. Hm, len by som mala zájsť za ňou. A rozbehla sa k nej domov.
"Sakura! Máš návštevu!" Kričala matku na dcéru.
"Hai! Hai!" Sakura bežala po schodoch dole. "Jee, ahoj Linn, teba už pustili?" Pýtala sa prekvapene.
"Pustili." Uškrnula sa. "Prišla som ťa o niečo poprosiť."
"Áno?" No som zvedavá.

Linn Hyuuga - 16. časť - Povedať pravda

25. června 2008 v 6:35 | sorafay |  Linn Hyuuga
"Tak ako?" Spýtali sa ich všetci naraz.
Tsunade si zhlboka povzdychla. "Nie je na tom veľmi dobre. Rana bola hlboká a otrávená."
"Čože?" Lee vyskočil z miesta a neveriacky na ňu hľadel. "Ale kto, kedy..." Nedokončil.
"To nevieme. Počkáme, kým sa preberie, aby sme to zistili." Ak sa preberie. Radšej im o Itachim nič nebudem hovoriť, mám pocit, že miLinn ešte niečo zamlčala. Godaime sa zamračila.
Všetkým sa do tvári vkrádala nervozita.

Skutočnosť

25. června 2008 v 6:33 | sorafay |  Jednorázovky
"Za to, že si sa postaral, aby zomreli moji úhlavný nepriatelia, smieš pristúpiť ku mne bližšie." Mizukage sa trochu pootočil na stoličke.
Blonďavý muž pristúpil bližšie tak, že bol len niekoľko krokov od neho. Plamene sviečok, rozostavených okolo, sa málinko zachveli.
"A teraz mi povedz, ako si toho dosiahol," uprel na neho tvrdý, ale aj zvedavý pohľad Mizukage.

Dni potom - 08. časť - Príchod do Konohy

17. června 2008 v 14:56 | sorafay |  Dni potom
"Tsunade-sama, tak čo s tým urobíme? Riko Aria môže byť čo nevidieť tu, musíme ju chytiť." Shizune stálo oproti Godaime Hokage a nechápala, prečo sa tak dlho nevie rozhodnúť.
"Mhm..." Riko je na ceste sem. Za Sabikim. Prečo? Pochybovala, že si ju niekto na to najal. Hoci, aj to je možné. Veď predsa je len onanajlepšia. No, to bude ešte zábava. "Shizune! Vidím to na ochranný plán C."
"P-plán C? Ale to je..." Oslovená sa málinko striasla.

Vyslobodenie

15. června 2008 v 22:06 | sorafay |  Jednorázovky
Tma... Všade je tma... Cítim ju v kostiach... Spoločne so zvláštnym chladom...
Čo sa to deje? Prečo nič nevidím? Moje oči! Kde, kde sú moje oči?! Ruka mu habkala po tvári, ale nič nenašla...
Kto to urobil?! Prečo? Ja, ja chcem znovu vidieť! Jeho krik sa rozliehal po okolí, odrážal sa od stien a vracal sa niekoľko krát znásobený späť k nemu.

Krv

15. června 2008 v 22:05 | sorafay |  Jednorázovky
Krv... Je taká červená... Taká zvláštna... Sladká, a predsa trpká... Máme ju v sebe, ale vnímame ju až vtedy, keď je vonku a dáva nám o sebe vedieť. Ako teraz...
Pomaly kvapká na zem... Každá kvapka pri dopade vydáva taký zvláštny zvuk. Ničím sa to nedá napodobniť... Hoci niekto by to možno ani nepočul, mne dopad každej jednej znie ako zadunenie hromu počas letnej búrky...

Blázon

15. června 2008 v 21:58 | sorafay |  Jednorázovky
On sa naozaj pomiatol. Nie, ja nepôjdem proti nemu... Ustupovala krok za krokom dozadu a neveriacky krútila hlavou.
"Ale, no tak, čoho sa bojíš? Veď som úplne normálny." Ozval sa desivý smiech. "Ja ti neublížim." Približoval sa.
"Čo to s tebou urobili? Veď to nie si ty, nie... Ja, ja..." Začala pred ním utekať.

Beznádej

7. června 2008 v 16:58 | sorafay |  Jednorázovky
Ale prečo? Prečo mu nedokážem pomôcť? Nemôžem sa ani pohnúť. Tá bolesť! Snažil sa postaviť. Natiahol ruky, ale vtom niečo puklo a spod kolena mu vystrekol pramienok krvi. Padol späť na zem. Dopekla!
Okolo neho sa začala tvoriť červená kaluž. Bola to krv, ktorá mu vytekala z rán, ktoré mal po celom tele.
Jaskyňa sa zatriasla a na zem začali padať kusy obrovských skál.

Dni potom - 07. časť - Akatsuki

2. června 2008 v 21:47 | sorafay |  Dni potom
Prešlo už sedem rokov, ako prišla Riko do učenia ku Chinatsu. Jedného dňa sa pred ňu jej učiteľka postavila s vážnym výrazom v tvári.
"Riko, myslím si, že je načase, aby si skončila tu u mňa. Už ťa nemám viac čo naučiť. Je čas, aby si sa vrátila opäť do sveta."
Tá sa pousmiala. Už dlhšie s radosťou, ale aj so smútkom, čakala na tento deň. Deň odchodu... "Áno, sensei." Uklonila sa jej. "Ďakujem vám za to všetko, čomu ste ma naučili."
Chinatsu sa zaleskli oči. A kývla jej.