Blázon

15. června 2008 v 21:58 | sorafay |  Jednorázovky
On sa naozaj pomiatol. Nie, ja nepôjdem proti nemu... Ustupovala krok za krokom dozadu a neveriacky krútila hlavou.
"Ale, no tak, čoho sa bojíš? Veď som úplne normálny." Ozval sa desivý smiech. "Ja ti neublížim." Približoval sa.
"Čo to s tebou urobili? Veď to nie si ty, nie... Ja, ja..." Začala pred ním utekať.

"Mne neutečieš, holubička moja. Chytím ťa a pristrihnem ti krídelka. Aby si mi stále nelietala preč. A potom, potom to bude ešte len zábava." Zjavil sa za ňou a diabolsky sa uškŕňal.
"Si úplný blázon!" Hodila po ňom kunai, na zem dymovú bombu a zmizla.
"Odtiaľto sa nedostaneš. Toto bludisko som postavil sám a len ja poznám cestu von. Možno," odmlčal sa, "ti ju prezradím. Ale niečo za niečo. Mne, pre začiatok, stačia tie krídelká." Jeho smiech neutíchal ani po niekoľkých minútach.
Aké krídelká to stále myslí? Hlupák jeden. Počkať...Zarazila sa. Hádam nemyslí...
"Žeby ti to už došlo? Áno, na začiatok chcem tvoje nohy. Ale budem skromný, jedna mi zatiaľ stačí." Uškŕňal sa od ucha k uchu.
"Nedostaneš ani jednu. Cestu von si nájdem sama, aj keby som to tu mala zničiť do posledného zrnka prachu. Ale predtým, predtým ťa zabijem. Nechať ťa pobehovať po svete, je pre ľudstvo nebezpečné. Tebe by nepomohli ani najlepší doktori na svete. Čo mi je naozaj veľmi ľúto." Zalesklo sa jej v očiach. "Kedysi si bol iný, ale veľmi si sa zmenil. A ja tiež. Urobím všetko pre to, aby som ochránila tých, ktorých milujem. Odstránim všetky problémy. A tým si teraz aj ty." Už nemôžem utekať. Inak by to nikdy neskončilo. Vytiahla zbrane a vracala sa späť k nemu.
"Tak problém, áno? No, uvidíme, koho vôľa je silnejšia." Vytasil aj on zbrane a rozbehol sa proti nej.
V mihotavom svetle sviečok bolo vidieť súboj medzi dvomi nepriateľmi. V minulosti najlepšími priateľmi... Ich zbrane veselo tancovali osudný tanec smrti pre jedného z ich majiteľov. Možno pre oboch...
" Nikdy si mi nevedela odolať." Smial sa povýšene.
"Hlupák! Kedysi som bola naivná. Teraz už našťastie nie som." Zabodla mu kunai do ramena.
Chytil ho a vytiahol z rany. Priložil si ho k ústam a oblizol krv na ňom. "Nič sa nevyrovná tejto vôni a chuti." Šialene mu zasvietili oči. "Chcem vedieť, ako chutí tá tvoja." A začal jeho protiútok.
Bola čím ďalej tým unavenejšia. Po tele mala veľa rán a ani on na tom nebol lepšie.
Musím to už ukončiť. Nachystala sa na finálny útok.
Prekvapila ho zozadu. Nestihol odskočiť a jej katana mu prešla skrz brucho a sila jej úderu ho odhodila o niekoľko metrov dozadu.
Pristál tvrdo na zemi. Z úst, mu pri páde, vytryskla krv. Snažil sa nadvihnúť, a pokračovať, ale už nemohol. Zasiahla mu životne dôležité orgány.
Začal sa smiať. Ale bol to zvláštny smiech. Plný smútku...
Čo je to s ním? Pristúpila bližšie, až mu videla do tváre.
"Si úžasná. Ako vždy." Zakašlal. "Choď," nadýchol sa, "choď po zelených kamienkoch a dostaneš sa von."
"Prečo mi to vravíš?" Nechápala ho. Bol nejaký kľudný.
"Veľa vecí sa udialo, odkedy sme sa naposledy videli. Na mnohé z nich nie som hrdý. Ale," hovoril stále viac a viac tichším hlasom, "ďakujem ti, že si to práve ty, kto to všetko ukončila. Veľmi som v tom dúfal."
"Dúfal? Ty si naozaj blázon! To si si to všetko naplánoval? Prečo? Ty hlupák jeden!" Začali jej padať slzy z očí.
"Prečo? Lebo môj život nestál za nič. Veril som, že aspoň koniec musí byť dobrý. A podarilo sa to. Umieram tvojou rukou. Čo viac si môžem priať?" Šťastne sa usmial.
"Hlupák, hlupák, hlupák! Nenávidím ťa za to!" Pomaly sa zosunula k nemu na zem. Hľadela, ako z neho vyprcháva život.
"Ďakujem, holubička moja." Poslednýkrát sa na ňu pozrel a jeho oči sa navždy zatvorili.
Sklonila hlavu a celé jej telo sa otriasalo prudkými vzlykmi. Vždy to bol veľký blázon, a aj napriek tomu, som ho stále tak milovala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama