Jeho život a ... 01. časť - Začiatky

11. července 2008 v 18:16 | sorafay |  Jeho život a ...
"Čo je to? Viete to už niekto?" Po celej osade zneli vzrušené hlasy.
"Vraj je to..." Ticho. Všetci stíchli. Z domu vyšiel muž a na rukách mal dieťa.
"Je to syn!" Zvolal a zdvihol ho nad hlavu.
Všetci prepukli v obrovský jasot. "Syn!" Na každej tvári bol šťastný úsmev.

"Volá sa Madara. Uchiha Madara. A pretože sa narodil v noci, keď padali hviezdy, môžem s čistým svedomím povedať, že bude neskutočne silný. Tak, ako je predpovedané." Znovu ho zdvihol nad hlavu a ľudia pred ním sa uklonili s veľkou úctou.
Tak sa začal život chlapca, neskôr muža, ktorého milovali aj nenávideli. Po celý jeho život...
****
"Madara... Madara!" Ženský hlas sa rozliehal po okolí. Kde len môže byť? Ak príde neskoro na cvičenie, jeho otec nebude rád. "Ma...." Zasekla sa. "Joj!" Vyšlo z nej, keď sa náhle zjavil pred ňou.
"Prepáč, mami, nechcel som ťa naľakať." Zamrmlal na ospravedlnenie.
"Nič sa nedeje, synček. Ale mal by si utekať za otcom," pousmiala sa a postrapatila mu vlásky.
"Hai, hai," uškrnul sa a už ho nebolo.
Je ako vietor. Raz je tu a hneď je zase preč. Náhle ju premkol smútok. Čo je to so mnou? Pokrútila hlavou a vošla späť do domu.
****
"No, tak sa pozrieme, ako si sa zlepšil," povedal jeho otec a stal si k nemu.
Madara bez mihnutia oka spravil pečate a: :Katon: Goukakyuu no Jutsu!" (veľký fireball)
Jeho otec od prekvapenia trochu pootvoril ústa. On to už dokáže! A má len štyri roky!
"Výborne synak, môžeme pristúpiť k ďalšiemu tréningu." Postavil sa proti nemu a obaja sa vrhli na boj v taijutsu.
A takto to išlo deň čo deň. Keď tam jeho otec nebol, trénoval sám. Ale trénoval. Ako malý nevystrčil nos z dediny. Nepustili ho. Až raz, uprostred vojny s klanom Senju...
"Nie som predsa väzeň, môžem si robiť, čo chcem," malé chlapča išlo cez les a znechutene si frflalo.
"Ale. Ale, kto to tu je? Ty sa nebojíš ísť cez náš les?" Ozval sa vtom nejaký posmešný hlas.
"He? Aký váš les?" Hľadal očami toho, kto prehovoril.
"No, žijeme tu a otec vraví, že je náš." Zjavil sa na strome pred ním chlapec.
"To tak," zafunel Madara.
"Čo to vravíš?" Chlapec oproti sa nafúkol od zlosti.
"To, čo počuješ!" A vyplazil mu jazyk. Bolo mu jedno, že sa chová ako malý. Ten chalan ho jednoducho vytáčal.
"Ty....!" Vytiahol ten kunai a rozbehol sa proti nemu. Madara nezaháľal, tiež jeden vytiahol a pripravil sa na stret.
Asi po pol hodine obaja od seba odskočili a zadýchane na seba hľadeli. Remíza! Znelo im v hlave.
Ako to, že je taký dobrý? A kto je to vlastne? "Kto si?" Vyletelo z neho.
Druhý sa chytil rukou o strom, zhlboka sa nadýchol a povedal mu: "Ja som Hashirama Senju! A ty si kto?"
"Senju!" Náš nepriateľ! "Ja som Madara Uchiha." Uškrnul sa ten.
"Tak Uchiha?" To je ale náhoda. To je, vraj, zázračné dieťa. Pche! Odfrkol si znechutene.
"Nateraz je to nerozhodne. Ale nabudúce ťa porazím ľavou zadnou." Povedal mu Senju posmešne.
"Ty mňa? No to určite." Uchiha sa nenechal zahanbiť. "Nabudúce ma budeš prosiť o milosť!"
Obaja na seba zazerali, ale vedeli, že teraz už nič nezmôžu. Boli vyčerpaný. A tak po chvíľke obaja zmizli domov.
****
"Madara! Ty si sa bil?" Jeho mama stála vo dverách a hľadela na neho.
"Mhm..." Prikývol a pomaly prešiel popri nej.
"Poď, ošetrím ti rany," vzala ho za ruku a odviedla do jej izby.
Mama... Chlapec sa usmieval, kým mu ich ona natierala nejakou masťou.
"S kým si sa bil? Musel to byť niekto silný, inak by si takto nedopadol." Pýtala sa ho.
Chvíľu trvalo, kým jej odpovedal. "Bol to Hashirama Senju." Ani si neuvedomil ako, ale už to bolo vonku. Rýchlo na ňu pozrel.
Zmeravela. "Senju?" Prečo? Prečo sa aj on už musel do toho zapojiť. A práve Hashirama! Počula, že je to geniálne dieťa. Len si povzdychla a trochu nervózne ho pobozkala na hlavu. "A teraz bež. Choď si odpočinúť."
Chlapec prikývol a odobral sa do svojej izby.
Keď ho už nebol vidieť, ozvala sa. "Počul si to?"
"Všetko. Jeho čas pomaly nastáva." Jej muž vyšiel spoza rohu.
"Tak skoro? Veď je ešte taký malý." Vzlykla.
Chytil ju za plecia. "On to zvládne. Je výnimočný. A je to Uchiha." Sklonil sa k nej a pobozkal ju.
Obavy jej odišli z hlavy. Nateraz. Teraz vnímala len a len jeho.
****
"Senju Hashirama, porazím ťa! Aj ten tvoj hlúpy klan!" Madara pozeral von z okna a premýšľal, ako čo najrýchlejšie ešte viac zosilnieť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kanka kanka | Web | 11. července 2008 v 18:24 | Reagovat

ahojik u mě na blogu je bleskovka.byla bych ráda kdyby ses ji zúčastnila dík a sorry za reklamu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama