Březen 2009

Môôôôj diplomík od Kushi :)

30. března 2009 v 18:30 | sorafay |  Diplomy
Taak, tu je diplomík pre mňa od Kushiny-hime (jej blogík)
A moooc sa mi páči, vážne veeľmi kujeem, ešte raz


Spriatelenie s kushina-hime

27. března 2009 v 20:42 | sorafay |  Diplomy
Blogík tejto zlatej babeny, ktorá sa náhodou volá tak ako aj ja xDD, nájdete TU


Spriatelenie s Walentine

22. března 2009 v 12:34 | sorafay |  Diplomy
Blogík Walentine nájdete TU

Dúfam, že sa diplomík bude páčiť Snažila som sa nájsť nejaké ich dobré obrázky, uff, mala si pravdu, je to ťažké xDD



Putá rodiny - 03. časť - Stretnutie po rokoch

21. března 2009 v 14:04 | sorafay |  Putá rodiny
"Nie, prosím, ušetrite moju rodinu. Prosím," nariekala žena a prosebne zdvíhala ruky k tmavej postave stojacej nad ňou.
Tá sa len uškrnula. "Prepáč, ale si môj zárobok. Nemôžem vás nechať tak. A keby nie ja, zabijú vás iní. Takto z toho aspoň niečo mám." S týmito slovami jej zapichla kunai do srdca. Potom ju zdvihla a prehodila cez plece.

Putá rodiny - 02. časť - Rozhodnutie

21. března 2009 v 14:02 | sorafay |  Putá rodiny
Musím to urobiť. Pokývala hlavou, ale stále sedela na mieste. Pozrela sa na svoje ruky - chveli sa. Celá sa triasla. Ale nie od strachu. Vzrušenie jej prechádzalo celým telom.

Potom náhle posmutnela. Spomenula si, čo všetko nechala za sebou. Ale hneď nato sa výraz jej tváre zmenil. Bola bez citu, nič nedávala najavo.

Putá rodiny - 01. časť - Oslobodenie

21. března 2009 v 14:00 | sorafay |  Putá rodiny
Musím zmiznúť. Nevydržím to tam. To počúvanie otca, tichosť matky, moja sestra.. Áno, moja veľká sestra, ktorá má byť hlavou našej rodiny. A je slabšia než ja, keď to porovnám na náš vek. Aká som ja teraz a aká bola ona, keď mala toľko rokov.
Viem, že premýšľať o tom sa nesmie. Musíme počúvať otca. A to znamená, že aj keď on nie je veľmi nadšený z nej, musí to tak byť.
A vybíja si to na mne. Snaží sa zo mňa urobiť bojujúci stroj, ktorý poslúcha na slovo.

Vzhľad

21. března 2009 v 13:49 | sorafay |  Zmena blogu
Budem asi teraz často meniť design blogu. Potrebujem nájsť niečo, čo sa mi bude moooc páčiť Vzhľady, ktoré budem mať, sa mi páčia moc, rozhodnúť sa bude ťažké xD

Je to skutočné - 03. časť - Raz tu a raz zase tam

20. března 2009 v 22:37 | sorafay |  Je to skutočné?
Otvorili sa dvere a dnu vošla jeho matka. "Naruto, deje sa niečo? Začula som nejaký buchot, si v poriadku?" Podišla k nemu s ustarosteným výrazom v tvári.
"N-nie, nič sa nestalo." Posadil sa a nervózne sa usmial. Zase som tu. Ako je to možné? Veď som bol tam. V mojom svete. Alebo je toto ten môj svet? Pokrútil hlavou, aby vyhnal myšlienky von z nej.
"Naruto, chceš už ísť dnes do školy? Ak si ešte nie v poriadku, ešte nemusíš ísť." Pozerala na neho mama.

Je to skutočné - 02. časť - Misia?

20. března 2009 v 22:35 | sorafay |  Je to skutočné?
Postavil sa k oknu a poriadne otvoril oči. "Čo to preboha zase je?"
Pozeral sa na starú, dobrú Konohu. Ďaleko vpredu boli vytesané hlavy piatich Hokage. A dole, pod jeho oknom, stála Sakura a Ino. To bol ten krik, ktorý ho zobudil.
"Dopekla! Ako som sa tu ocitol? Potom to bol len sen? Ten druhý svet?" Škrabal sa neveriacky po hlave.

Je to skutočné - 01. časť - Prebudenie

20. března 2009 v 22:32 | sorafay |  Je to skutočné?
Išiel lesom domov. Všade bolo ticho a tma...
"Konečne domov. Toto bolo dlhá misia. A bol som tam sám. Asi pre to, že nebola veľmi ťažká. He, niekoho chrániť, no ale bolo to celkom príjemné... Už sa teším na teplý ramen. Mňam." Mladík sa usmieval od ucha k uchu.
"Ramen, ramen, už sa na teba teším..." Pospevoval si potichu a rýchlo napredoval. Vtom niečo začul, otočil sa a... Už len tma...
****

Nový vzhľad

20. března 2009 v 18:20 | sorafay |  Oznamy
Tak, konečne som si nahodila lay, ktorý sa mi moc páči
Jeho autorka je Blanch, neviem, či je niekto, kto by ju nepoznal
Čo naň vravíte?

Pochovaný zaživa

11. března 2009 v 21:33 | sorafay |  Jednorázovky
Tma... Úplná, dokonalá tma... A dusno. Ťažký vzduch sa vznášal okolo. Kyslíku ubúdalo každou sekundou.

Pomaly sa prebúdzal. Namáhavo otvoril oči. Nevedel, kde je. A či vôbec žije. Vtom ho náhla bolesť utvrdila, že je nažive. Ale kde?

Stanovačka alebo Tobiho nočná mora

11. března 2009 v 21:13 | sorafay |  Jednorázovky
Ráno bolo krásne počasie, slniečko svietilo, vtáčiky spievali a tak sme si povedali, že by sme si mohli ísť niekde stanovať.
Keď sme sa konečne po pár hodinách balenia (ja ani nie, ja som bol zbalený za pár minút, ale Deidara-sama, kým si zbalil všetky svoje hračičky, Konan svoje papieriky a šminky, Kisame kým nakŕmil svoje rybičky, Zetsu kým popolieval svoje rastliny a kým si náš "veliteľ" Pein vyčistil všetky piercingy, o ostatných radšej ani vravieť nebudem, lebo by mi to zabralo niekoľko hodín, hlavne náš Pán Uchiha, ten musí mať všetko tip-top, ako zo škatuľky, a pritom je to len stanovačka, no už radšej nič o nich) vybrali z domu, zistilo sa, že nemáme čo na opekanie.
A tak som sa ja podujal (lebo iným by to trvalo dlho, hlavne, ak by išiel žgrloš Kakuzo), že pôjdem do obchodu niečo nakúpiť a dobehnem ich.

Prečo je letná hviezda červená?

11. března 2009 v 21:07 | sorafay |  Jednorázovky
"Prečo je letná hviezda červená? Včera v noci som mal smutný sen... Plakal som a vravel s červenými očami... Prečo letná hviezda stratila svoj smer? Poznám tie detské rozprávky. Preto mám smutné sny..." Tichý spev sa niesol po okolí...

Samota

11. března 2009 v 21:02 | sorafay |  Jednorázovky
Ty vieš, aký je to pocit... Byť sám... Sám ako osamotený kôl v plote... Sám ako prst... Bez rodiny, známych, priateľov... Sám so svojimi myšlienkami, pocitmi... So svojim smútkom, beznádejou...

Ja ten pocit poznám. Až veľmi dobre. Už odmalička... Zžiera ma to zvnútra, oslabuje ma to, ale aj posilňuje. Poháňa dopredu... Samého...

Sny, spomienky, nádeje...

11. března 2009 v 20:57 | sorafay |  Jednorázovky
"Ostala som sama. Sama ako soľný stĺp... Samota ma zviera, čím ďalej tým viac.
Odišiel jeden, odišiel druhý. Nechápu, že môj život bez nich neexistuje?
Nechápu, že náš tým bol jedineční?
Nechápu, že naše priateľstvo je večné?
Nie, oni to nechápali. Oni to ignorovali. Videli len seba a svoje ciele a sny. A nie pocity a túžby iných. Moje...

Stretnutie pod dáždnikom

10. března 2009 v 21:16 | sorafay |  Jednorázovky
Poznal jsem teď jednu z mála,
bylo to venku v dešti.

Ako som išiel po ulici, dážď mi padal na telo, náhle mi padol pohľad na teba... Osamotenú...

Trochu lásky pred koncom...

10. března 2009 v 21:03 | sorafay |  Jednorázovky
Pritisla sa na neho a jemne sa usmiala.
"Miláčik, prestaň. Vieš, ako ma to znervózňuje pri práci," povzdychol si on.
"Viem a preto to robím." Zasmiala sa zvonivým smiechom a nahla sa k jeho tvári. Pozrela mu do očí. Videla, ako sa v nich zapaľuje vášeň.
Jej pery sa spojili s jeho, mužove ruky ju objali a posadili na seba. Zaborila mu ruky do jeho vlasov a zaklonila hlavu, keď jej jeho pery skĺzali po krku.
"Nedokážem ti odolať." Šepol prerývane. Jednou rukou jej vošiel pod sieťované tričko a prudko ho roztrhol.

Nič nie je také, ako sa zdá...

9. března 2009 v 21:35 | sorafay |  Jednorázovky
Rozum mi zostal stáť. Nad tým, čo sa tu deje. Už to začína. Nezabránim tomu. Nedokážem pomôcť, ale ani zaútočiť. Som k ničomu. Úbožiak. Povedali mi to tisíckrát, ale nepočúval som ich. Ignoroval som tie skutočnosti...

Minulosť je všetkým

9. března 2009 v 21:26 | sorafay |  Jednorázovky
Budúcnosť? Čo ma tam čaká? Aký život? S kým? Kto bude žiť? Budem vôbec žiť ja?
Toľko otázok a žiadna odpoveď... Prečo? Prečo to tak musí byť? Prečo musí byť prítomnosť taká... Taká nemilosrdná v odpovediach? Prečo sa musíme trápiť tým, že nevieme, čo bude? Či sa vôbec to všetko oplatí...