Dni potom - 13. časť - Koniec alebo nový začiatok?

5. března 2009 v 22:37 | sorafay |  Dni potom
Snažila sa ho prebrať, ale nedarilo sa jej to. Vtom začula nejaké kroky a niekto vošiel. Ona!
"Prosím, zachráň ho, ty to dokážeš," Kira prosebne hľadela na osobu, ktorá sa tam práve zjavila.
"J-ja? To nemôžem... To nejde." Ustupovala.
"Prosím. Je to môj brat. Moja posledná rodina. Ja... Ja neviem, čo budem robiť, ak umrie..." Kire začali stekať slzy po tvári.



"Kira," ozval sa slabý hlas.
"Pein?" Rýchlo na neho pozrela.
"Ty plačeš..."
"Ja... Áno... Po toľkých rokoch... Zvláštne... Už som aj zabudla, aké to je..." Usmiala sa na neho.
"Neplač pre mňa... Sestrička..." Zatvoril oči.
"Nie! Ty mi tu neumrieš!" Skríkla Kira a znovu pozrela na to dievča.
"To naozaj nejde. On je nepriateľ, hľadaný vrah. Nemôžem," opakovala stále ona.
Kira vstala a podišla k nej. Ak ho nezačneš liečiť, nájdem tých, ktorí sú tebe drahí a zabijem ich. Preto, lebo mne je drahí on, rozumela si mi?"
"Ako by si..." Začala ona, ale Kira pokračovala.
"Ja viem, na kom ti záleží. Čo tak Sasuke Uchiha? Naruto Uzumaki? Hatake Kakashi? A čo tvoja rodina? Vieš, mi ide naozaj skvele:" To už stála priamo oproti nej. Jej oči neboli vôbec priateľské, ale zlé, divé, aj keď v kútiku v nich bol aj veľký žiaľ.
"Nemôžem zradiť Konohu, pre neho, ani pre teba," dievča sa už nezajakalo. Každý tón jej hlasu bol už tvrdý.
"On a ani ja sme ti nijako neublížili. Ja len chcem, aby môj jediný príbuzný, ktorého mám rada... Aby žil. Ale ako chceš." Kira sa vrátila k bratovi a začala ho liečiť. Už jej nevenovala ani pohľad.

O pár sekúnd si oproti nej niekto sadol, natiahol ruky a začal Peina tiež liečiť.
Kira zdvihla hlavu a jej sivé oči sa s vďakou usmiali na zelené, ktoré jej úsmev neisto opätovali.

Dlhú chvíľu sa nič neozvalo. Až kým Pein neotvoril oči. Pozrel na obe ženy, ako sa ho snažia vyliečiť a smutne sa usmial.
"Prestaňte, to nemá zmysel. A vy to viete." Ozval sa.
"Nie, má to zmysel. Zachránime ťa." Sestra ho pohladila po hlave a chcela ďalej pokračovať. On jej však chytil ruku.
"Dosť. Nechaj ma ísť. Tu som už urobil, čo som mal. A som veľmi rád, že som neumrel skôr, než som spoznal pravdu. O nás. A že som ti mohol pomôcť." Stisol jej ruku.
"Ale ja ťa nechcem stratiť. Teraz, keď som ťa našla. Ja... Ja ťa mám veľmi rada, braček," silno ho objala.
"Aj ja teba, Kira. A preto ťa chcem o niečo požiadať." Vravel rýchlo, lebo cítil, že mu už neostáva veľa času.
" O čo?"
"Postaraj sa o nich. O Všetkých." Zdôraznil posledné slovo.
"O koho, braček?"
"Zistíš. Onedlho." Pozrel na druhú stranu, na ružovlasé dievča. "Ďakujem ti. Naozaj som to nečakal." Usmial sa na ňu.
"Veľmi som nepomohla," povedala smutne. Sakure bolo ľúto, keď videla, že tí dvaja budú po tom všetkom tak kruto rozdelení. Hoci to boli jej nepriatelia.

"Zbohom, sestrička. Neboj sa. Veď sa ešte uvidíme. Len mi sľúb, že to nebude tak skoro," hovoril jej vážne.
"Sľubujem ti to." Aspoň sa pokúsim o to.
Pein spokojne prikývol a zavrel oči. Posledný výdych a hlava Akatsuki zomrela.
Kira sa k nemu sklonila, vzala ho do náručia a po tvári jej zase začali stekať slzy.

Vtom sa jaskyňou rozľahol výkrik: "Nieee!!!"
Obe ženy sa otočili a pozerali na tretiu, ktorá práve vošla, v pätách mala svojich spoločníkov.
Modrovláska sa vrhla k mŕtvemu telu. "Pein! Nie!" Objala ho a pustila sa do plaču.
"Konan," Kira jej stisla plecia. Tušila, že oni dvaja boli si boli niečo viac než len pracovný partneri.

"Prečo teraz? Prečo si nás musel opustiť? Sľúbil si mi, že budeš s nami." Vzlykala nahlas.
S nami? Niečo mi vraví, že to nemyslí na Akatsuki. Ako mi to Pein vravel, Postaraj sa o všetkých? To znamená, že... "Konan?" Ozvala sa Kira potichu.
"Á-áno?" Zdvihla na ňu uslzený pohľad ona.
"Ty si tehotná?"
Konan na ňu chvíľku zarazene pozerala a celá miestnosť stíchla. "Som. Ako to vieš?"
"Pein mi niečo naznačil." Kira sa usmiala. "To som rada. Tak nám neodišiel úplne." To sa už šťastne zasmiala.

"Čo sa to tu deje?" Ozvali sa hlasy od dverí. Dnu vošli Kakashi, Naruto, Yamato, Hinata, Kiba, Shino, Kurenai a Gaara.
"Sakura, si v poriadku?" Pýtal sa jej znepokojený Kakashi, keď ju zbadal medzi hľadanými zabijakmi.
Saakura len prikývla. Nastalo ticho. Ninjovia z Konohy sa premeriavali pohľadmi s členmi Akatsuki.

Vtom sa z vonku ozvalo hlasné buchnutie a do toho nasledovalo: "Zase ste prvý, Gai-sensei! Ale nabudúce vás už porazím. Inak si dám päťsto koliečok okolo Listovej!"
"Tak na to sa teším, Lee. Keď tie koliečka budeš robiť, lebo mňa neporazíš. Ale snaha sa cení a raz sa ti to oplatí."
"Gai-sensei!"
"Lee!"
Hlasy sa približovali, až dnu vošli ďalšie štyri osoby. Celý Team Gai.
"Akatsuki! Skvelé! Gai-sensei, ukážme im Silu mladosti!" Lee začal veselo poskakovať.
Gai len horlivo prikyvoval, zatiaľ čo Neji a Tenten bez slova vyťahovali zbrane.
Ale Akatsuki si to nenechali ľúbiť. Kisame začal frflať a načahoval sa po Samehadu. Hidan už nadával a oháňal sa kosou, Itachimu sčervenali oči, Kakuzo len škúlil a vyťahoval zbraň, Tobi na nich len neisto hľadel. Ostatní sa prekrikovali, kto začne.
Hluk sa začínal zvyšovať a Kira začínala mať toho dosť.

"Ticho!!!" Skríkla a postavila sa medzi nich. "Vy!" Oborila sa na členov Akatsuki. "Pein je len chvíľu mŕtvy a vy sa chováte ako divé zvery. Vás sa má niekto báť? Vidíte im," ukazovala na ninjov za ňou, "na tvárach strach? Lebo ja nie!" Zmĺkla. Už viem, čo tým myslel. Ja... Ja sa mám o TO postarať. Musím...

"Pein je mŕtvy a vy potrebujete vodcu. Inak by ste boli ako odtrhnutí z reťazí. Preto som ja odteraz nová vodkyňa Akatsuki." Zdvihla ruku, aby umlčala hromadiace sa protesty.
"Dosť! Mňa to veľmi neteší, ale Pein to tak chcel. A ja to splním. Rovnako, ako sa postarám o moju, zatiaľ nenarodenú, neter, alebo synovca a jeho matku." Keď videla, ako sa pohľady všetkých upriamili na Konan, prikývla.
"A jedno upozornenie. Ak by mi niekto odporoval, budem ho mučiť tak strašne a tak dlho, až bude ľutovať, že niekedy dávno uzrel prvýkrát svetlo tohto sveta!" Dodala pre výstrahu.
"A čo oni?" Ukázal Itachi na ľudí, ktorí stáli oproti nim.
"Ich necháme tak. Som im za pár vecí zaviazaná." Pozrela na Sakuru. "Choď." Kývla jej.
Sakura podišla ku Kire, "veľa šťastia," šepla jej a odišla a Kakashim.
"Pôjdeme," Kira vzala Peinove telo do náručia a pokynula ostaným, aby išli.

"Riko," Gaara k nej vykročil.
"Kira." Ozvala sa.
"Čo?" Nechápal.
"Ja som Kira Zakki. Toto tu bol kedysi môj domov. Kým mi Sabiki nevyvraždil rodinu. Tam sú jeho zvyšky," kývla do boku.
"Kira, ja... Mne je jedno, čím si, kto si. Ja nechcem, aby si išla s nimi." Začal znovu Kazekage.
"Je mi ľúto. Musím. Moja cesta je tam, s nimi. Som, kto som. Nemôžem to zahodiť za hlavu a povedať si, že sa tie roky nikdy nestali. A ani ich nemôžem nechať samých. To by nedopadlo dobre." Povzdychla si.
Prikývol. "Ale budem veriť. Veriť, že raz sa to zmení a ty..." Nedokončil vetu, len na ňu uprene hľadel.
Pousmiala sa. "Raz..." A zmizla im z očí.
"Zbohom," Gaarovi trochu zvlhli oči.

"A teraz čo?" Ozval sa Naruto.
"Späť do Konohy. Za Hokage," Kakashi pozrel na Sakuru, ktorá stále mlčala. "Bude treba veľa vysvetľovať." Vzal Sabikiho zvyšky a spolu s ostatnými odišli do Listovej...
****

Žena na kopci, s mŕtvym mužom v náručí, zastala a pozerala sa na kedysi nádherné sídlo, dnes už len ruiny domu. Spomínala, čo všetko tam prežila. Na svoju matku, sestričky...
Tam sa začala a aj skončila jedna etapa jej života.
Teraz sa začína nová. A len na nej bude, akým smerom sa bude uberať. Už to nebude určovať jej pomsta. Už je voľná.
Aj keď cena bola vysoká. Smutne sa usmiala a vydala sa za ostatnými, ktorí ju čakali dole.
Nový život....

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama