Je to skutočné - 02. časť - Misia?

20. března 2009 v 22:35 | sorafay |  Je to skutočné?
Postavil sa k oknu a poriadne otvoril oči. "Čo to preboha zase je?"
Pozeral sa na starú, dobrú Konohu. Ďaleko vpredu boli vytesané hlavy piatich Hokage. A dole, pod jeho oknom, stála Sakura a Ino. To bol ten krik, ktorý ho zobudil.
"Dopekla! Ako som sa tu ocitol? Potom to bol len sen? Ten druhý svet?" Škrabal sa neveriacky po hlave.



"Narutooo!!!" Sakura ho zdola zbadala a mávala mu. "Máme misiu. Poď už, čakáme len na teba!" Zatvárila sa namosúrene.
"Hai!" Rýchlo sa otočil a začal si v hromade odpadkov hľadať veci "Uf!" Konečne ich našiel. Za minútku bol oblečený, trochu opláchnutý a bežal rýchlo dole. Cítil sa veľmi šťastne. Zase doma...

"No hurá. Tsunade-sama už bude mať poriadne nervy." Uškrnula sa zlovestne jeho teamová partnerka. "Ale ak si to zliznem aj ja, tak potom..." Nedopovedala, len si prešla rukou po hrdle.
Naruto nasucho preglgol. Toto sa mi nepáči. A spolu aj so Sakurou náhlivo odišli, nechajúc Ino tam.
****

"Tak, konečne sme všetci tu!" Tsunade zazerala na vchádzajúceho Naruta a Sakuru. "Vašou misiou bude odprevadiť tohto člena klanu Kurio do Zeme Vĺn. Je to typ A, takže vám nemusím vravieť, že máte byť opatrní. Však, Naruto?" Otočila sa na mladého ninju.
"A-áno." Zajachtal. Cítil sa dosť neisto. Nešlo mu to do hlavy. Ten druhý svet mu prišiel taký skutočný...
"V poriadku. Odchádzate o hodinu. To je všetko." Mávla im rukou, aby odišli.
****

Som zvedavý, prečo je tá rodina taká dôležitá. Také malé decko...
Naruto si zvedavo obzeral chlapca pred sebou. Boli už dve hodiny na ceste, ale on nepovedal ešte ani slovo. Aj napriek všetkým Sakuriným pokusom.
"Sakura," priblížil sa k dievčaťu. "Myslíš, že je nemý?"
"Hm?" Pozrela na neho udivene. "Jasné, že nie. Čo ťa to napadlo za hlúposť? Len nemá dôvod sa s nami rozprávať. Hlavne ho nechaj na pokoji. Nepotrebujeme tu šte nejaké problémy!" Zavrčala na neho.
"Problémy? Ja? Nebuď smiešna..." Rýchlo utekal z jej dosahu.

Nechce sa mu rozprávať. Čo si to decko myslí? Že sme niečo menej? Nadurdene hľadel na chrbát pred sebou.
Chlapec sa otočil, keď zacítil jeho pohľad. Uprel na neho svoje šedé, nepreniknuteľné oči a mierne ich zúžil. Čo chce? Premeriaval si ho pohŕdavo a obrátil sa naspäť.

Ten malý...! Naruto sa odvrátil tiež a niečo si nesúvisle mrmlal popod nos.
Bože, tí chalani. Povzdychla si Sakura, keď videla, čo sa odohralo medzi nimi. Naruto, kedy dospeješ?

Že som ja neostal radšej v tej nemocnici. Nie, ja som sa musel trepať na misiu. A ešte takto... A s nimi... Kakashi pokrútil hlavou a siahol si do vrecka. Aspoň že ona tu je. Vytiahol ruku von a v myšlienkach bol už pri svojej knihe...

"Pozor!" Skríkol zrazu a v sekunde hodil na pravo dva kunaie.
Sakura, Naruto a Sai sa rýchlo rozostavili okolo malého Kuria a chránili ho.
"Je ich zo desať," šepol Kakashi.
Práve vtedy sa útočníci ukázali.
"Dajte nám to decko!" Ozval sa jeden z nich.
"Vraví kto?" Rypol si Naruto.
"Ty zasran jeden!" Muž vytiahol katanu, ale iný ho zadržal.
"Nechaj ho. On je nič. My máme inú úlohu..." Uprel nedočkavé oči na chlapca, ktorý bol schovaný medzi nimi. "Dajte nám ho, inak vás zabijeme!"
"Ja si skôr myslím, že zabijeme my vás." Zasmial sa Kakashi.
"Dobre." Muž sa zamračil. "Ako chcete." Spravil pečate a: "Suiton: Ja no Kuchi!" Zo zeme vytryskla voda a vrhla sa na nich.
"Kage Bushin ni Jutsu!" Ozval sa výkrik a stovka Narutových klonov sa vrhlo do bitky.
"Nedočkavec." Vzdychla si Sakura a už aj ona búšila päsťou do zeme.
Sai maľoval svoje zvieratká, kým Kakashi začal bojovať s ich vodcom.
****

"Nie!" Sakura skríkla a hľadela, ako kopija letí na malého chlapca. Bola príliš ďaleko, aby sa zastavila.

Malý Kurio zamrzol. Keď začul úder, pomaly sa otočil. Za ním stál Naruto a usmieval sa na neho.
"Dávaj si pozor, dobre? Máme ťa... Dopraviť... Celého..." Hlas mu akosi slabol.
Chlapcovi skĺzol pohľad dole a vytreštil oči. Z Narutovho brucha trčal hrot kopije. "Ty si ma zachránil?"

"Vyzerá to tak." Naruto sa zosunul na zem a pomaly strácal vedomie. Ešte k nemu doľahli výkriky kamarátov a potom už nič. Tma...
****

Prudko otvoril oči a chytil sa za brucho. Nič tam nemal. Žiadna rana. Uľahčene si odfúkol.
Posadil sa. Bol na nejakej mäkkej posteli. Vtom sa otvorili dvere a dnu vošla...
Ona? To nie...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama