Trochu lásky pred koncom...

10. března 2009 v 21:03 | sorafay |  Jednorázovky
Pritisla sa na neho a jemne sa usmiala.
"Miláčik, prestaň. Vieš, ako ma to znervózňuje pri práci," povzdychol si on.
"Viem a preto to robím." Zasmiala sa zvonivým smiechom a nahla sa k jeho tvári. Pozrela mu do očí. Videla, ako sa v nich zapaľuje vášeň.
Jej pery sa spojili s jeho, mužove ruky ju objali a posadili na seba. Zaborila mu ruky do jeho vlasov a zaklonila hlavu, keď jej jeho pery skĺzali po krku.
"Nedokážem ti odolať." Šepol prerývane. Jednou rukou jej vošiel pod sieťované tričko a prudko ho roztrhol.


"Aaach..." Pozrela na neho s planúcimi očami a zasmiala sa. "Konečne."
Uškrnul sa, postavil a zvalil ju na posteľ. Potom zo seba strhol oblečenie a ľahol si k nej.
"Stále sa ťa neviem nabažiť." Prstami jej prechádzal po tele. Sem tam sa zastavili a hrali sa s ňou. Prebúdzali ju viac a viac k životu. Po chvíľke sa jej telo zmietalo pod ním. Po povrchu sa jej zjavovali kvapôčky potu. Z úst sa jej drali von hlasné vzdychy, ktoré on utišoval bozkami.
"P-prestaň! Teraz som na rade ja." Odstrčila ho a zamrnčala nespokojne, keď videla, ako sa tvári. "Nebuď taký... Vieš, čo chcem..." Nahla sa nad neho a zahryzla mu do končeka ucha. Pri tom jednou rukou išla dole... Až našla, čo hľadala...
Začula jeho ston a spokojne sa uškrnula. Pomaly sa posúvala dole, cestou ho jemne hryzkala a bozkávala...
"Dosť!" Odtiahol ju od seba a zvalil sa na ňu. Cítil, že už dlhšie nevydrží. Sklonil k nej hlavu a v nadchádzajúcom víre túžby, ich lásky a nového spojenia, sa obaja vášnivo bozkávali a utišovali si navzájom svoje vzdychy a hlasné výkriky...
****

Mesiac naplno osvetlil izbu. Ukázal dve nahé telá, prudko oddychujúce... Obaja boli pritúlení k sebe a šťastne sa usmievali.
"Milujem ťa." Zaznelo dvojhlasne.
Dva páry očí sa pomaly zatvárali...
****

Zobudil ju buchot. Nadávky. Čo sa to deje? Otvorila oči a zbadala, ako on bojuje s nejakými ninjami. V sekunde stála na nohách, nedbajúc svojej nahoty, do ruky vzala zbrane a išla mu pomôcť.
O pár chvíľ tam boli štyria mŕtvi nepriatelia a oni dvaja si šťastne oddýchli, že je po všetkom. Keď tu zrazu...
"Anko, pozor!" Muž sa ocitol za ňou a žena už len začula nejaký tupý úder.
Pomaly sa otočila. Z toho, čo uvidela, jej zamrelo srdce. "Nieeee!!" Schytila do náručia svojho milenca, ktorému z brucha trčali dve katany. Oproti nemu na zem padol muž bez hlavy.
"Prečo?" Vzlykla a objala ho.
"Prosím, neplač pre mňa...Vieš, čo sme si sľúbili... Nezabudni na to..." Pozrel do jej krásnych očí. "Milujem ťa, Anko." Pobozkal ju na pery a poslednýkrát vydýchol.
"Aj ja teba." Chytila sa za ústa a rozplakala sa. Nezabudnem. Viem, čo sme si povedali. Ak zomrie jeden z nás, toho druhého to nezloží. Bude sa snažiť žiť ďalej a byť šťastný. To je naša dohoda. Ale nevedela som, že to bude také ťažké, dodržať ju. Najradšej by som išla za tebou...
****

Mesiac zahalili mraky a začalo pršať. Vonku sa počasie chovalo rovnako ako jej duša. A ona dúfala, že tak, ako aj vonku vyjde slnko, vyjde raz aj v jej duši...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Walentine Walentine | Web | 22. března 2009 v 17:07 | Reagovat

Hrozně by mě zajímalo, kdože byl ten její milenec??*září jí očka*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama